V roku 2000 sa vonkajší dopyt stal dôležitým faktorom celkového dopytu, a teda aj hnacím motorom rastu slovenského hospodárstva. Hrubý domáci produkt (HDP) vzrástol v stálych cenách roku 1995 o 2,2 % oproti roku 1999 a dosiahol celkový objem 887,2 mld. Sk v cenách bežného roka. Klesala konečná spotreba domácností (-3,4 %) aj štátu (-0,9 %) a investície boli nižšie o 0,7 %. Stavebná výroba v druhej polovici roka začala rásť a v decembri dosiahla hodnotu o 11 % vyššiu ako pred rokom, celkovo stavebná produkcia v roku 2000 v stálych cenách poklesla o 0,4 % oproti predchádzajúcemu roku. Zdynamizovali sa tržby z priemyselnej činnosti, ktoré v stálych cenách vzrástli o 8,1 %. Priemyselná produkcia očistená o vplyv počtu pracovných dní vzrástla v roku 2000 o 8,7 % oproti roku 1999, ťahaná najmä expanziou v gumárenskom (+40 %), drevospracujúcom (+36 %), elektrotechnickom (+23 %) a automobilovom priemysle (+18 %). Priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve vzrástla o 6,5 % na 11 430,- Sk. Nezamestnanosť zostala aj v roku 2000 najakútnejším problémom slovenského hospodárstva. Počas maxima v úvode roka presiahol počet evidovaných nezamestnaných 550 tisíc, resp. 19,5 %, po spustení projektu verejnoprospešných prác nezamestnanosť dočasne poklesla na 16 %, v závere roka však opäť akcelerovala na 17,9 %.
Pozitívny trend v zahraničnoobchodnej výmene z roka 1999 pokračoval. Celkový objem dovozu a vývozu tovaru dosiahol 1 139 mld. Sk, pri vyššej dynamike rastu vývozu (+29,4 %) ako dovozu (+26 %). Vývoz bol pozitívne ovplyvnený hlavne exportom komodít automobilového, elektrotechnického a strojárskeho priemyslu. Celkový deficit obchodnej bilancie poklesol o 6,4 % na 42,3 mld. Sk, resp. 4,8 % HDP. Deficit na bežnom účte platobnej bilancie medziročne poklesol o vyše 30 % na 32,9 mld. Sk, najmä zásluhou nárastu prebytku bilancie služieb na 20,3 mld. Sk (+18,2 mld. Sk), pri miernom poklese prebytku bežných transferov na 5,4 mld. Sk (-2,7 mld. Sk). Naopak, nárast zadĺženosti v minulých rokoch sa prejavuje v prehlbovaní deficitu bilancie výnosov, ktorý medziročne vzrástol o 3,8 mld. Sk na 16,3 mld. Sk. Prebytok na kapitálovom a finančnom účte platobnej bilancie dosiahol v roku 2000 63,4 mld. Sk. Najväčší podiel na tom mal prílev priamych zahraničných investícií (PZI) v celkovom objeme takmer 96 mld. Sk a portfóliových investícií v objeme vyše 36 mld. Sk, naopak, opačný efekt spôsobil odlev krátkodobého (-48,4 mld. Sk) a dlhodobého (-23,9 mld. Sk), prevažne úverového kapitálu. Prílev PZI sa sústredil v dôsledku privatizačných aktivít štátu do odvetví dopravy a spojov (49 % z celkového prílevu) a priemyslu (45 %), najmä výroba kovov, ropných produktov, celulózy a papiera.
Tento prílev zdrojov sa premietol aj do rastu devízových rezerv, ktoré k 31. 12. 2000 dosiahli 5,6 mld. USD (+1,2 mld. USD), z toho oficiálne rezervy NBS vzrástli o 0,7 mld. USD na 4,1 mld. USD a postačovali na krytie 3,4 mesiaca priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb v roku 2000. Celková hrubá zahraničná zadĺženosť SR vzrástla o 0,3 mld. USD na 10,8 mld. USD, hlavne v dôsledku rastu zadĺženosti verejnej správy (oficiálny dlh vlády SR, vládnych agentúr, obcí) a NBS o vyše 550 mil. USD. Podiel celkového zahraničného dlhu na obyvateľa SR dosiahol výšku 2 021 USD, pričom viac ako 22 % predstavoval krátkodobý dlh. V dôsledku privatizačných aktivít vlády v priebehu roka 2000 čistá zahraničná zadĺženosť výrazne poklesla o 1,5 mld. USD na 2,9 mld. USD.
Vláda v priebehu roku rozhodla o ďalšom zvýšení regulovaných cien (+47 %), preto index spotrebiteľských cien (CPI) osciloval v prvom polroku okolo 16 %, avšak v dôsledku konzervatívnej menovej politiky NBS sa spomaľoval rast spotrebiteľských cien do takej miery, že v júni došlo dokonca k ich medzimesačnému poklesu (k deflácii). V decembri dosiahla svoje ročné minimum celková inflácia meraná CPI (8,4 %), jadrová inflácia (4,6 %) aj čistá inflácia (4,1 %), spotrebiteľské ceny v priemere vzrástli v roku 2000 o 12 %. NBS zaviedla v roku 2000 nové nástroje kvalitatívneho riadenia menovej politiky, konkrétne od februára 1-dňovú sterilizačnú a refinančnú reposadzbu na úrovni 8 % a 12 %, ktorú v priebehu roka postupne znížila až na 6,25 % a 9,25 %, ako aj 2-týždňovú limitnú sadzbu pre štandardné repotendre od mája, ktorú postupne tiež znižovala z 8,5 % na 8 %. Mierna menová expanzia bola umožnená aj znížením sadzby na tvorbu povinných minimálnych rezerv (PMR) z 8 % z primárnych vkladov bánk na 6,5 %.
Slovenská koruna si v priebehu roka 2000 udržala stabilitu voči svojej referenčnej sadzbe euro a k ultimu decembra oslabila o približne 2 % oproti koncoročnej hodnote v roku 1999. Peňažná zásoba meraná agregátom M2 predstavovala ku koncu roka 2000 580,7 mld. Sk a medziročne vzrástla o 14,2 %. Bilančná suma bankového sektora vzrástla o 10,7 % na 847 mld. Sk. Základné imanie komerčných bánk mierne vzrástlo na 54 mld. Sk. Vklady podnikov a obyvateľstva dosiahli 540 mld. Sk (+5,5 %), z toho v cudzej mene 99 mld. Sk. Úvery podnikom a obyvateľstvu poklesli na 400 mld. Sk (-3 %), z toho v cudzej mene 56 mld. Sk.
Podľa predbežných výsledkov verejné financie (štátny rozpočet, rozpočet štátnych fondov, Sociálnej poisťovne, Národného úradu práce, zdravotných poisťovní, FNM, SPF a rozpočty miest a obcí) dosiahli úhrnný konsolidovaný schodok 31,4 mld. Sk (asi 3,5 % HDP) pri celkových príjmoch 364 mld. Sk a celkových výdavkoch 395,4 mld. Sk. Deficit predstavuje nominálny nárast o 3,6 mld. Sk, vo vzťahu k HDP však v roku 2000 došlo k fiškálnej reštrikcii o 0,1 percentuálneho bodu. Štátny rozpočet v roku 2000 bez nákladov na reštrukturalizáciu štátom kontrolovaných bánk (8,5 mld. Sk) a bez splátky štátnej záruky za Vodohospodársku výstavbu, š. p., Bratislava (4,4 mld. Sk), hospodáril so schodkom na úrovni 14,8 mld Sk, čo je približne na úrovni roku 1999. Štátny dlh v roku 2000 v dôsledku deficitného hospodárenia vzrástol o 31,9 mld. Sk na 224,2 mld. Sk a dosahuje 25 % HDP. Jeho necelá polovica (48,7 %) predstavuje zahraničný štátny dlh.
V polovici decembra roku 2000 sa Slovensko stalo 30. členom OECD, od čoho sa okrem iného očakáva zrýchlenie vstupu priamych zahraničných investorov. Slovenská republika v roku 2000 predbežne uzatvorila 10 z 29 negociačných kapitol s EU, rokovania prebiehali v ďalších šiestich kapitolách. Vláda predala v priebehu roka majoritný podiel v Slovenských telekomunikáciách Deutsche Telekomu, úspešne spolurokovala o vstupe US Steel do VSŽ a rozhodla o predaji Slovenskej sporiteľne rakúskej Erste Bank. Rozhodujúce ratingové agentúry Moody´s Investors Service, Standard & Poor´s a Fitch zmenili výhľad ratingového hodnotenia SR (v súčasnosti najvyšší stupeň v špekulatívnom pásme) zo stabilného na pozitívny, signalizujúc tak možnosť skorého opätovného presunu do investičného pásma, menšie japonské ratingové agentúry R&I a JCR na prelome rokov Slovensku investičný stupeň pridelili.