V úvode roka ceny na Slovensku medziročne stagnovali

Ceny tovarov a služieb na Slovensku sa v januári 2014 medziročne nezmenili. Trend postupného spomaľovania cenového rastu, ktorý je neprehliadnuteľný už od konca predminulého roka 2012, sa tak v súlade s našimi očakávaniami nezastavil. Medzimesačne, teda oproti decembru 2013, spotrebiteľské ceny na Slovensku zaznamenali nárast o 0,2 %. Vyplynulo to z údajov, ktoré dnes zverejnil Štatistický úrad SR [ŠÚ SR].


V januári 2014 sme si medziročne priplácali najmä za vzdelávanie, ktoré zdraželo o 5,4 %. Práve vzdelávanie najvýraznejšie zdraželo aj za celý minulý rok a to o 6,5 %. Alkohol a tabak v januári zaznamenali medziročný rast cien o 2,5 %, za služby kaviarní, hotelov a reštaurácií sme si priplatili medziročne viac o 1,5 %. Žiadna iná oblasť už nezaznamenala cenový rast rýchlejší ako jedno percento.


Cenovky na potravinách a nealkoholických nápojoch boli v januári 2014 o 0,9 % vyššie ako v prvom mesiaci roka 2013. Na Slovensku sme tak naďalej svedkami len veľmi pomalého cenového rastu potravín. Pre porovnanie, v samom úvode roka 2013 dosahoval ich medziročný cenový rast až takmer 6 %.


Jedným z dôvodov pomalšieho zdražovania potravín v našich obchodoch v posledných mesiacoch je aj vývoj cien poľnohospodárskych komodít na svetových burzách. Aj v januári boli viaceré poľnohospodárske komodity medziročne o desiatky percent lacnejšie. Najvýraznejší cenový pokles na komoditnom trhu sa v januári týkal kukurice, ktorá bola medziročne lacnejšia o cca - 40 %. Približne pätinu až štvrtinu ceny ale strácali aj pšenica, repka, káva arabica či jačmeň.


Medziročný pokles cien v januári zaznamenalo viacero kategórií nášho spotrebného koša. O - 1,4 % resp. - 1,3 % lacnejšie nás v januári vyšli služby pôšt a telekomunikácií, doprava, ale aj nábytok a vybavenie domácností. Približne o percento menej sme zaplatili aj za rozličné tovary a služby, bývanie a energie [v dôsledku zníženia regulovaných cien].


Pomalý rast cien, ich stagnácia či dokonca cenový pokles, sú v posledných mesiacoch prítomné vo väčšine krajín EÚ. Na konci roka 2013 sa medziročný pokles cien týkal štvorice európskych ekonomík - Grécka, Cypru, Bulharska a Lotyšska. No a je pravdepodobné, že v januári 2014 bude zoznam krajín zaznamenávajúcich medziročné zlacnenie tovarov a služieb ešte dlhší.


Hoci na prvý pohľad sa nám, spotrebiteľom, môžu zdať nižšie cenovky v obchodoch dobrou správou, nie je tomu vždy tak. Rovnako ako ekonomiku neteší príliš rýchla inflácia, tak jej vrásky na čele spôsobuje aj dlhodobý pokles cien, teda deflácia. Ceny niektorých tovarov klesajú v dôsledku vyššej produktivity, využitia nových technológií či nižších cien vstupov - príkladom je elektronika. Takáto deflácia škodlivá nie je. Dlhodobo klesajúce ceny v obchodoch však môžu mať za následok odkladanie nákupov spotrebiteľmi, čo škodí výrobcom. Tí pri klesajúcich cenách a maržách často nemajú inú možnosť, len znižovať mzdy, neskôr prepúšťať či ukončiť svoju činnosť. Ľudia tak môžu prísť o svoje príjmy, prácu a ich spotreba tak nútene ďalej klesá. Zároveň sa v deflačnom scenári zvyšuje hodnota úverov, na ktoré tak ľudia i štáty vynakladajú väčšiu časť svojich príjmov. Ekonomika tak môže skĺznuť do deflačnej špirály, z ktorej je ťažké sa vymaniť. Ukazuje to príklad Japonska, ktoré s defláciou bojuje už dve desaťročia. Hlavnou úlohou Európskej centrálnej banky je udržiavať v eurozóne cenovú stabilitu. Tá sa podľa centrálnych bankárov dosiahne, ak ceny zaznamenávajú mierny medziročný rast na úrovni tesne pod 2 %.


Oproti decembru 2013, teda medzimesačne, bol najvýraznejší nárast cien o 2,8 % evidovaný v prípade potravín a nealkoholických nápojov. Došlo tak k obratu, keďže v druhej polovici roka 2013 ceny potravín v medzimesačnom porovnaní klesali. Pod januárový cenový rast sa podpísali najmä vyššie ceny ovocia a zeleniny. Najvýraznejšie medzimesačné zlacnenie v januári zaznamenali odevy a obuv, ktorých ceny poklesli o - 1,9 %.


Kým v roku 2013 bola priemerná miera inflácie evidovaná na úrovni 1,4 %, tak v roku 2014 by sa podľa našich odhadov mohlo jednať o priemerný cenový rast na úrovni okolo 1 %. Úvod roka by mala charakterizovať cenová stagnácia [teda len mierne medziročné nárasty, prípadne poklesy cien], no s pribúdajúcimi mesiacmi by mal cenový rast na Slovensku začať zrýchľovať. Naďalej sa však bude jednať o pomerne pomalé tempá cenového rastu a ako v roku 2013, tak aj v roku 2014 by sme sa mali vďaka tomu dočkať i reálneho rastu platov.