Ako najčastejšie vyzerá Slovák pracujúci v zahraničí? Vek 25 až 34 rokov, vzdelanie stredné bez maturity a bydlisko v Prešovskom kraji.

• 04.08.2016
• Zaujalo nás
• Ing. Jana Glasová, Ing. Dominika Ondrová

Tento týždeň sa znova pozrieme na slovenský trh práce. Tomu sa v ostatnom období, ako už bolo veľakrát zopakované, slušne darí. Napriek tomu, že podľa štatistík nezamestnaných ubúda a platy rastú, stále nájdeme Slovákov, ktorí za prácou radšej odchádzajú do zahraničia. V prvom kvartáli tohto roka predstavovali tí, ktorí pracovali v zahraničí [do 1 roka vrátane dochádzajúcich za prácou] zhruba 6,5 % zo všetkých pracujúcich. Na to, ako najčastejšie „vyzerá“ Slovák pracujúci v zahraničí, sa pozrieme v nasledujúcom texte. Vychádzali sme z publikácie Výsledky výberového zisťovania pracovných síl za 1. štvrťrok, ktorú zverejnil ŠÚ SR.  

V úvodnom kvartáli tohto roka krátkodobo migrovalo za prácou do zahraničia zhruba 160 tisíc Slovákov, teda spomenutých 6,5 % všetkých pracujúcich. Až približne štvrtina našincov zarábajúcich v cudzine pritom pochádzala z Prešovského kraja. Nasledovali Žilinský a Košický kraj, kde má bydlisko zhruba každý šiesty pracujúci mimo územia SR. Odchod za zárobkom do cudziny je však bližší mužom ako ženám. Pracujúcich Sloveniek bolo totiž za hranicami našej krajiny až o takmer polovicu menej ako Slovákov.

Z hľadiska vekovej štruktúry najčastejšie cestujú za prácou do zahraničia mladí vo veku od 25 do 34 rokov. Počas prvých troch mesiacov tohto roka tak za hranicami našej krajiny pracovalo zhruba 53 tisíc Slovákov v tomto veku, teda tretina všetkých pracujúcich v zahraničí. Práve tí už majú zvyčajne nejaké skúsenosti s cudzím jazykom, ktorý môže predstavovať bariéru najmä pre starších Slovákov. Okrem toho to je aj obdobie, v ktorom ukončili štúdium a zvyčajne ešte nemajú zásadnejšie životné záväzky, ktoré by ich „držali“ na Slovensku. Láka ich vidina lepšieho zárobku či skúsenosti. Početné zastúpenie ale majú aj našinci vo veku od 35 do 54 rokov. Mimo Slovenska pracuje spolu viac než 74 tisíc ľudí tejto vekovej kategórie.

Ak sa na migrujúcich za prácou do zahraničia pozrieme z hľadiska vzdelania, najviac, konkrétne 44 %, je tých, ktorí majú stredné odborné (učňovské) vzdelanie bez maturity. Za nimi nasledujú takmer dve pätiny, resp. zhruba 61 tisíc, Slovákov s úplným stredoškolským vzdelaním. Približne 15 % Slovákov pracujúcich v zahraničí má vysokoškolské vzdelanie. V prípade vysokoškolsky vzdelaných pracujúcich v cudzine je pomer medzi ženami a mužmi takmer vyrovnaný. Pri nižších stupňoch vzdelania majú výraznú prevahu muži. Napríklad v prípade stredného odborného vzdelania bez maturity pracuje v zahraničí až takmer štyrikrát viac mužov než žien.   

Najviac Slovákov, až 27 %, pracuje v zahraničí v stavebníctve. Drvivú väčšinu v tomto prípade samozrejme tvoria muži. Takmer štvrtinové zastúpenie ale majú aj zdravotníctvo a sociálna pomoc a pätina migrujúcich našincov pracuje v priemysle. Práve v zdravotníctve majú, naopak, výraznú prevahu ženy, ktoré sa zamestnávajú ako zdravotné sestry alebo opatrovníčky.  

Najväčšej obľube sa, medzi našincami, teší Rakúsko, kde pracuje až takmer tretina [50,6 tisíc] všetkých krátkodobo migrujúcich za prácou do zahraničia. Práve náš západný sused vyhráva pravdepodobne kvôli všeobecne vyššej životnej úrovni a samozrejme vyšším zárobkom. Zároveň je dobre a rýchlo dostupné. Dvojku obsadilo Česko s takmer štvrtinou takto pracujúcich, resp. dochádzajúcich, Slovákov. Okrem dobrej dostupnosti mu na atraktivite pridáva aj takmer neexistujúca jazyková bariéra, ale aj o niečo vyššia priemerná mzda ako u nás. Napriek o niečo väčšej vzdialenosti je stále lákavé aj Nemecko, kde pôsobí 30 tisíc, resp. takmer pätina, pracujúcich Slovákov.