Ako sa zmenila spotreba potravín od vzniku SR?

Už 25 rokov fungujeme ako samostatný štát. Od čias vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa veľa zmenilo. K zmenám nedošlo len v ekonomike, móde, či v moderných technologických novinkách, ale taktiež sa zmenili aj naše jedálničky. Pozreli sme sa na to ako sa zmenili chúťky Slovákov od vzniku Slovenska do súčasnosti. 

Vychádzali sme z údajov Štatistického úradu SR. V čom sa líšia naše dnešné jedálničky od tých z roku 1993? Čo nám chutí viac a čo menej? Uprednostňujeme tradičnú slovenskú kuchyňu alebo sme podľahli zdravému stravovaniu?

„Najväčším prepadákom“ za spomínané obdobie je v našom pomyselnom rebríčku teľacie a hovädzie mäso. Teľaciny sme síce nikdy veľa nejedli, ale oproti konzumácii v roku 1993,  klesla jeho spotreba v súčasnosti takmer na nulu. Spotreba hovädziny sa za tieto roky znížila o takmer -70 %. Môžu za to zrejme vyššie ceny hovädzieho a hlavne teľacieho mäsa, ale aj vyššia konzumácia hydiny a rýb v mene zdravšieho životného štýlu. Od vzniku samostatnej republiky sme celkovo menej „mäsoví“. Konzumácia mäsa [akéhokoľvek druhu] sa totiž u nás odvtedy znížila o desatinu. Narástla len spotreba zveriny, hydiny a rýb, ostatných druhov mäsa jeme menej ako vtedy. Konzumácia zveriny sa strojnásobila, no stále to nie je v priemere ani kilo na obyvateľa ročne. Hydinu jeme teraz v oveľa väčšej miere ako v roku 1993, a to až o 40 %, čo je pravdepodobne spôsobené aj tým, že tento druh mäsa je lacnejší ako napríklad hovädzie. Mäso na našich tanieroch zrejme vytláčajú aj syry, cestoviny, či ryby. Spotreba rýb sa od vzniku SR zvýšila o viac ako tretinu .

Menej jeme aj tzv. tradičných príloh akými sú pšeničné pečivo, zemiaky či chlieb. Od roku 1993 klesla spotreba pečiva o -35 %, zemiakov o viac než -45 % a chleba o viac ako -30 %. A čím sme tieto tradičné prílohy nahradili? Nuž, „boom“ zažili najmä cestoviny. Jeme ich až o 65 % viac než v prvom roku našej samostatnosti. V oveľa väčšej miere ako kedysi konzumujeme aj rôzne druhy trvanlivého pečiva, a to až o 45 % viac.

A čo nám za roky našej samostatnej republiky najviac zachutilo? V percentuálnom porovnaní sa zvýšila hlavne naša konzumácia zveriny [o 200 %] a syrov, ktorých spotreba vzrástla z necelých 5 kg na viac než 11 kg na osobu. Jeme ale aj oveľa viac medu a stali sa z nás vášniví kávičkári. Za spomínané obdobie sa spotreba medu zvýšila až o 120 %. Medom sme totiž začali často nahrádzať cukor, ktorého konzumujeme o -9 % menej ako pred viac ako 20 rokmi. Zmenami prešiel aj náš pitný režim. Naša spotreba kávy stúpla o 80 %. O takmer pätinu sa zvýšila aj spotreba vína, ktorým sme začali postupne nahrádzať tradičné pivo, ktoré popíjame v menšom množstve, až o takmer štvrtinu.

Dnešná doba sa jednoznačne nesie v znamení zdravého životného štýlu. A čo na to hovorí náš jedálniček? Jeme menej pečiva či tučnejšieho mäsa a naopak doprajeme si viac hydiny a rýb, orechov a ovsených vločiek. Výrazne menej aj solíme. Prekvapivé však v tomto kontexte je, že zeleniny jeme stále rovnako, možno o niečo častejšie si doprajeme čerstvú zeleninu. Čo sa týka ovocia, tam naša spotreba klesla o -10 %. Znížili sme ale aj konzumáciu tukov. Síce sa zvýšila spotreba rastlinných tukov a olejov, no znížila sa konzumácia masla a bravčovej masti. Samostatnou kategóriou sú mliečne výrobky. Oveľa viac nám zachutili syry, ktorých zjeme o 130 % viac ako kedysi. Zároveň však ale pijeme výrazne menej mlieka, a to takmer o polovicu. Klesla aj konzumácia tvarohu, a to o -30 %.