Milované koruny alebo preslávené euro?

Milované koruny alebo preslávené euro?

Slovenské koruny sú pre mnohých z nás nezabudnuteľné. Nie je to len pocitom „bohatstva“, ktorý v nás vzbudzovali pri pohľade do peňaženky, ale aj sentimentom, ktorý nám pri ich spomienke pripomenie, že všetko bolo za ich éry akési iné – jednoduchšie, krajšie, lacnejšie. Je však toto zdanie reálne alebo nám ho dokresľujú len všetky zmeny súvisiace s menou EURO? Pozreli sme sa, či sme si dokázali odložiť viac v slovenských korunách alebo v eurách.

  • 02.02.2021
  • Blog
  • -
  • 5 min čítania

Milovane koruny alebo preslavene euro?

Najznámejšia rovnica: 1 euro = 30,126 Sk

Aj tá mladšia generácia si určite spomína na to, ako v piatok v meste stačila na celú noc „jedna stokorunáčka“. V prípade, ak niekto vytiahol päťstovku, v očiach ostatných bol priam velebený za boháča. Predstavme si, čo by sme za 3 eurá počas jedného piatkového večera dostali dnes. Minerálku? Alebo jeden pohár vína? Zároveň však nesmieme zabudnúť na výšku priemernej mzdy, ktorá sa každý rok menila. Rozhodli sme sa preto porovnať životnú úroveň v roku 1993 s tou terajšou a pozreli sme sa na to, ako sa vyvíjali naše mzdy a ceny v obchodoch vtedy a teraz. Samozrejme, ide len o zjednodušený pohľad, pretože každý z nás má inú životnú úroveň, ktorá nezávisí len od výšky mzdy.

Naše príjmy sú teraz 6-krát vyššie ako v roku 1993

Priemerná, odborne povedané, nominálna mzda zarábajúceho Slováka sa zvýšila z 5 379 Sk v roku 1993 na 1 096 EUR v roku 2020. Ak si to prepočítame na eurá, vyjde nám, že v roku 1993 sme zarábali 179 eur mesačne. Môžeme teda povedať, že naše príjmy za 27 rokov existencie vzrástli viac ako 6-násobne. V skutočnosti však nie sme 6-krát bohatší, aj keby sme si to veľmi priali. V tejto rovnici totiž musíme brať do úvahy aj zvyšovanie cien, ktoré bolo hlavne na začiatku 90. rokov pomerne výrazné. V roku 1993 predstavovalo až 23 %. V ďalších rokoch sa inflácia upokojila a znížila sa na normálnejšiu úroveň.

Kedysi sme reálne zarábali menej

Preto reálnejší pohľad na to, či zarábame teraz viac alebo menej ako v roku 1993, nám prináša vývoj reálnych miezd – odbornejšie nominálnych miezd očistených o infláciu. Na začiatku 90. rokov síce naše priemerné zárobky rástli, ale vzhľadom na vysokú infláciu reálne mzdy klesali.  Laicky povedané, inflácia nám ukrajovala veľkú časť mzdy, takže naša kúpyschopnoť bola nižšia. Suma sumárum – priemerne zarábajúci Slovák si v súčasnosti zo svojho zárobku môže dovoliť kúpiť viac tovarov a služieb ako pred 27 rokmi. Vieme si preto odložiť viac a aj naša životná úroveň je na tom lepšie. Na porovnanie ceny spotrebného tovaru sme si porovnali dáta, ktoré náš tím vypracoval v roku 2017. Prepočty vychádzajú z priemernej mzdy. Predpokladáme tak, že rozdiely v číslach budú reálne ešte vyššie. Platí teda, že čím nižšiu mzdu zamestnanec dostáva, tým dlhšie musí pracovať na kúpu vybraných výrobkov a tým horšie vníma životnú úroveň. Na nákup drvivej väčšiny potravín museli Slováci pred tromi rokmi odpracovať kratší čas ako v čase vzniku Slovenskej republiky. Tieto rozdiely sú ešte výraznejšie, ak ide o nákup drahých potravín, ako sú mäso a syry.

NÁKUP: 1 chlieb, 1 maslo, 20 dkg salámy, 20 dkg Eidam, 10 vajec, 4 jogurty, 1 l mlieka, 0,5 kg bravčového bôčika, 1 kg zemiakov a 4 pivá.

V roku 1993 nás takýto nákup vyšiel na  214 Sk a museli sme naň odpracovať 6 hodín 22 minút. V roku 2017 sme za tento tovar zaplatili 16,2 EUR a museli odpracovať 2 hodiny a 48 minút. Výrazne kratšie musíme pracovať aj na kúpu elektroniky, spotrebičov do domácností či na nové auto.  V roku 1993 sme na novú chladničku museli pracovať 43 dní, v roku 2017 nám stačil 9-dňový zárobok. Podobne je to aj v prípade nového televízora, na ktorý sme si pred tromi rokmi zarobili za 8 dní v porovnaní s rokom 1993, keď sme naň zarobili za 57 dní. A ako dlho sme v roku 2017 museli pracovať na nové auto? Stačil 1 rok, v porovnaní s 3 rokmi a 4 mesiacmi v roku 1993. Priemerne zarábajúci Slovák tak musí dnes na základné potraviny odpracovať kratší čas ako v roku 1993 a tovary bežnej a dlhodobej spotreby sú preňho cenovo dostupnejšie.

Vedeli sme teda ušetriť  viac slovenských korún alebo eur?

Podľa všetkých dát a matematických predpokladov vychádza,  že viac si vieme ušetriť v eurách. Dôvod je prostý: viac zarábame a máme vyššiu kúpyschopnosť. Samozrejme, do procesu samotného šetrenia vstupuje omnoho viac faktorov, ako len to, či zarábame viac. Ide najmä o našu disciplínu a odhodlanie pravidelne si z výplaty odkladať. Najlepším spôsobom je zriadiť si trvalý príkaz. Hneď ako dostaneme výplatu, určíme si sumu na sporenie – a s týmito peniazmi sme ani nepočítali. Odborníci tvrdia, že by sme si mali vedieť odložiť aspoň 10 % z príjmu na horšie časy a vytvoriť si tak minimálne 6-mesačnú rezervu.