Najznámejšie symboly Vianoc – viete, ako vznikli?

S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré mnohí dodržiavajú dodnes. Niektoré vznikli dávnejšie, iné sú pomerne mladé alebo sa transformovali do nových foriem. Zamysleli ste sa však niekedy, ako tieto tradície vznikli a kam až siahajú ich korene?

Jedným z najkrajších symbolov neoddeliteľne spätých s Vianocami je vianočný stromček. Tradícia zdobenia stromčekov pochádza z Nemecka a prechádzala od šľachty cez mešťanov až na vidiek. Na naše územie sa tento zvyk presunul až na konci 19. a začiatku 20. storočia. Jeho predchodcami boli malé betlehemy, ktoré pripomínali podstatu tohto sviatku. Vianočné stromčeky kedysi nemali takú podobu, ako v súčasnosti. V minulosti sa pre nedostatok miesta v malých obydliach vešali zo stropu a zdobili sa ozdobami zo slamy, šúpolia, orieškami alebo sušenými jabĺčkami.

Zvyk vianočných darčekov siaha až do stredoveku. Symbolika vychádza z biblického príbehu. Narodením Ježiša dostalo ľudstvo dar Božieho Syna, preto sa ľudia začali navzájom obdarovávať. Boli to však hlavne darčeky pre deti, teda hračky, drevené, maľované a plátenné. A i keď Vianoce sú najmä sviatkami pokoja, lásky a radosti, tradícia vianočných darčekov sa zachovala až dodnes. Deťom v našich končinách ich nosí Ježiško, inde je to Dedo Mráz, Otec Vianoc či Santa Claus. V Taliansku darčeky rozdáva striga La Befana a napríklad v Nórsku či Švédsku je to vianočná koza Julbukk.

Pôvodné vianočné stromčeky boli zdobené veľmi jednoducho a skromne. Využívali sa podomácky vyrobené ozdoby z materiálov, ktoré mali ľudia bežne k dispozícii – figúrky zo slamy, šúpolia, sušené ovocie, medovníčky, alebo aj háčkované či papierové ozdoby.

Vianočné gule, ako ich poznáme dnes, boli patentované v roku 1889 Francúzom Pierrom Duponom. Najskôr boli jednofarebné a fúkané z jemného skla. Obľubu si získali prakticky okamžite a čoskoro sa začali objavovať s rôznymi maľovanými ornamentmi, kvetmi či symbolmi kresťanstva. Ďalšie tvary fúkaných ozdôb zo skla, ako šišky, vločky, domčeky, sa objavili začiatkom 20. storočia. 

K vianočným ozdobám neodmysliteľne patria aj svetielka. Na začiatku to boli klasické sviečky, ktoré sú symbolom svetla a čistoty a v ľudovej kultúre mali význam ako ochrana pred nebezpečnými silami. Neskôr sa objavili prskavky a v 19. storočí elektrické vianočné osvetlenie, ktoré bolo prvýkrát predvedené v roku 1882 v USA. Vianočné osvetlenie sa teší veľkej obľube až dodnes a zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka.

Skutočný pôvod adventného venca nie je presne známy, keďže existuje množstvo zmienok z rôznych kútov sveta. Predkresťanské germánske národy počas chladných a tmavých decembrových dní vyjadrovali pomocou venca so zapálenými sviečkami nádej túžobne očakávaných dlhších a teplejších jarných dní. V Škandinávii boli počas zimy zapálené sviečky umiestnené do kruhu a ľudia sa modlili k bohu svetla, aby otočil Zem späť k Slnku, predĺžil dni a vrátil na Zem teplo. V stredoveku si kresťania prispôsobili túto tradíciu a používajú adventné vence ako súčasť svojej duchovnej prípravy na Vianoce.

Jeden z príbehov vzniku adventného venca sa odohráva až v 19. storočí v Nemecku, keď sa istého učiteľa deti v škole vypytovali na Vianoce a nevedeli sa ich dočkať. A tak vzal koleso z voza a ozdobil ho sviecami, ktorých počet zodpovedal počtu dní do Vianoc. Každé ráno po príchode do školy si spoločne zapálili jednu z nich a čakali na príchod Štedrého dňa. Neskôr sa adventný veniec vyvinul do menšej podoby so štyrmi alebo piatimi sviečkami, ako ho poznáme dnes.

I keď dnes sa už takmer všetko posiela prostredníctvom internetu, klasické vianočné pozdravy majú stále svoje čaro a rozhodne patria k vianočným tradíciám. Viete, kedy bola odoslaná prvá vianočná pohľadnica? Bolo to v roku 1843 a stála jeden šiling. Pohľadnicu navrhol známy maliar John Callcott Horsley, ktorý ju vytvoril na objednávku sira Henryho Cola, riaditeľa Múzea Viktórie a Alberta v Londýne (Victoria and Albert Museum). Ten pohľadnice využil na osobné pozdravy a zvyšok z nich predal vo svojom obchode. Pohľadnica vyšla v náklade tisíc kusov a zobrazovala „kŕmenie hladných a „ošatenie nahých“, ako aj rodinnú oslavu s pitím vína.

Medzi novšie zvyky, ktoré sa aj u nás ujali a tešia sa im najmä tí najmenší, patrí písanie listu Ježiškovi. Od roku 1999 môžu deti z celého sveta posielať Ježiškovi svoje pozdravy, kresby, ale aj tie najtajnejšie želania. Umožňuje to projekt Slovenskej pošty = Vianočná pošta, ktorého hlavným cieľom je šíriť radosť, dobré posolstvá, no predovšetkým podporiť tradície klasickej listovej korešpondencie.

Napísať Ježiškovi je veľmi jednoduché – svoje priania, odkazy a obrázky môžu deti posielať na akejkoľvek pohľadnici, prípadne môžu napísať list a poslať ho v obálke na adresu „Ježiško 999 99“ najneskôr do 16. decembra 2022. Pohľadnica sa dá poslať aj z mobilu či počítača cez aplikáciu Moja pohľadnica. Stačí si na www.mojapohladnica.sk zvoliť pohľadnicu zo šablóny Pošta Ježiškovi, napísať správu Ježiškovi a zadať objednávku. Slovenská pošta pohľadnicu vytlačí a doručí. Dôležité je uviesť aj spiatočnú adresu, aby Ježiško vedel, komu má odpísať a  pribalí aj milý rozprávkový darček. So správnou poštovou známkou je možné list či pohľadnicu poslať z ktorejkoľvek pošty alebo ich vhodiť do ľubovoľnej poštovej schránky.