Spoznajme spolu Slovensko 1. časť: Naše jarné ľudové tradície

Slováci sa zväčša v zahraničí alebo medzi cudzokrajnými kamarátmi radi hrdia našou prírodou a ľudovými zvykmi. Kto z nás tie ľudové zvyky však naozaj pozná? Spoznajme Slovensko spolu.

Fašiangové veselice

Poďme pekne po poriadku. Čím je v súčasnosti charakterizované obdobie po novom roku? No predsa plesmi. Aj to má základ v našej minulosti. Obdobie od sviatku Troch kráľov až do Popolcovej stredy nazývame Fašiangami. Práve v tomto čase kedysi slovenskí mládenci na dedine chodievali od domu k domu, kde pýtali rôzne pochutiny a po večeroch organizovali veselice a tancovačky.

Napriek tomu, že teploty v tomto období len málokedy prevýšia nulu, ľudí to nikdy od zábavy neodradilo. A zostalo nám to až dodnes. Po konci Fašiangov, ktorý je najčastejšie charakterizovaný pochovávaním basy na Popolcovú stredu, si však od zábav na chvíľu odpočinieme. Prichádza 40-dňový pôst. Počas tohto obdobia sa vraj mali ľudia očistiť od svojich hriechov a nečistôt, zdržiavať sa hodovania a zábav. Pôst sa končí Veľkou nocou.

Jar bez Veľkej noci? Nemysliteľné!

Zachovanie ľudových tradícií môžeme pravdepodobne najviac vidieť práve na Veľkú noc. I keď veľkonočné zvyky sa môžu líšiť podľa regiónu. Zatiaľ čo západné Slovensko je charakterizované skôr „šibaním“ prútikmi, tak na na východom Slovensku sa dievčatá môžu skôr tešiť na poriadne „oblievačky“ a „kúpačky“. Oba varianty majú ženám priniesť zdravie a krásu.

Dnes sme zvyknutí na to, že veľkonoční „šibači“ od žien dostanú čokoládu či maľované vajíčko, prípadne, ak sú starší, tak aj po poháriku nejakého (najčastejšie domáceho) alkoholu. Kedysi to však bolo inak. Mládenci boli obdarovaní kraslicami a stužkami alebo peniazmi, ktoré putovali na organizáciu prvej spoločnej veselice od konca Fašiangov. Koniec koncov, veľkonočné zábavy sú tradičnou udalosťou aj v súčasnosti.

Morena, Morena! Za kohos’ umrela? 

Vynášanie a pálenie Moreny má svoju tradíciu ešte v predkresťanskom období. Na Smrtnú nedeľu (teda dva týždne pred Veľkou nocou) ľudia vyniesli palicu so slamenou figurínou odetou v ženských šatách za dedinu. Tu ju spálili a následne hodili do rieky alebo potoka. Tento pochod bol sprevádzaný viacerými tradičnými ľudovými piesňami.

Morena symbolizuje slovanskú bohyňu smrti a zimy. Ľudia verili, že jej vynesením a spálením od seba odoženú choroby, smrť a privolajú jar. Vynášanie Moreny sa v určitých regiónoch Slovenska zachovalo dodnes.

Jarné tradície, zvyklosti a slávnosti pokračovali až do Juraja – 24. apríla. V tento deň sa po prvý raz vyháňal dobytok na pašu, konali sa rôzne magické úkony proti pôsobeniu škodlivých síl a najmä sa pálili jurské ohne. Pri nich sa zväčša zabávala mládež, dievčatá vili vence. Tradícia jurských ohňov sa skôr vyskytovala na južnom a západnom Slovensku.

To je len niekoľko známych ľudových tradícií, ktoré sa nám zachovali až do dnešných dní. O slovenských ľudových tradíciách by sme však mohli písať celé knihy. Vráťte sa na náš blog aj nabudúce a dozviete sa o nich ešte viac.