Poznáte naše tradičné vianočné zvyky?

... slovo Vianoce sa používa zrejme od 12. storočia a jeho pôvod je v starohornonemeckom

 ze den wihen nahten, teda vo sväté noci, zloženého zo slov wih = svätiť a slova nacht =  noc, z ktorých zrejme vzniklo slovenské Viac nocí  = Vianoce.

Predstavuje obdobie trvajúce štyri týždne, keď si veriaci v tomto období pripomínajú príchod Krista. Počas tohto obdobia sa schádzajú v katolíckych, evanjelických a iných kresťanských chrámoch k modlitbám a zamysleniam, dodržiava sa pôst a ľudia nemajú chodiť po zábavách. Symbolom adventu je adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú štyri nedele pred Štedrým dňom. Postupne sa zapaľujú každú nedeľu.

Príprava oblátok bola obvykle povinnosťou učiteľa alebo organistu. Najčastejšie učiteľ už niekoľko týždňov vopred vyslal deti chodiť po domoch s naučenou piesňou, aby vyžiadali obilie. Úlohou učiteľa bolo postarať sa, aby sa obilie načas zomlelo a pečenie oblátok sa začalo hneď po Lucii. Posledné dva či tri dni pred Vianocami roznášali deti oblátky v košíkoch po domoch a vinšovali. Domáci im za to naplnili košíky potravinami a občas pridali aj nejakú korunku.

Vinšujem vám na tieto hody,
žeby ste mali toľko mlieka ako vody
a smotánky plné dbanky,
masielko ako kvet,
dajte mi korunku, ale hneď!
.    .    .

Pomenovanie Štedrý deň, ktoré je najrozšírenejšie, patrí zároveň aj k najstarším a je spomienkou na bohatú hostinu. V niektorých regiónoch sa nazýval Kračún, menej známy je názov Vilija a veľmi starý je názov Dohviezdny večer. Celý Štedrý deň bol spojený s rôznymi úkonmi, prípravou špeciálnych jedál, so zvykmi a poverami. Gazdiné ho často začínali tesne po polnoci, aby boli s pečením hotové do východu slnka. Podľa obyčaje si ruky od cesta obtierali o ovocné stromy, aby zabezpečili dobrú úrodu. Vo vianočných obradoch malo mimoriadne veľký význam práve pečivo. Hojnosť pečiva bola jedným zo spôsobov, ktoré mali podporiť dobrú úrodu v nastávajúcom roku. K najrozšírenejším nemäsitým jedlám štedrovečerného stola patrili opekance, časté boli aj koláče z kysnutého cesta. Na Vianoce sa musel každý najesť do sýtosti a jedlo muselo ostať aj na pohostenie návštev. Štedrý deň bol aj pôstnym dňom, pretože cez deň sa mohlo jesť len málo alebo sa držal úplný pôst, čo trvalo do chvíle, keď sa ukázala prvá hviezda.

So Štedrým dňom boli spojené aj zvyky na ochranu hospodárstiev, napríklad sypanie soli alebo oblátok do studne na zabezpečenie dostatku čistej vody, či rôzne obrady na odpudenie hmyzu. K najkrajším prejavom ľudových zvykov patrili betlehemské hry, najčastejšie v nich vystupovalo päť postáv – bača, traja valasi a anjel.

Večera mala charakter obradu s presne stanoveným priebehom. Začínala sa spoločným modlením, pokračovala jedením oblátok s medom a opekancov (krajovo nazývaných aj bombaľky, pupáčky, púčky, lokše) a končila sa konzumáciou špeciálnych jedál. V požívaní mäsa bola rozdielnosť podmienená vierovyznaním rodín. U evanjelikov bola prípustná konzumácia mäsa (klobásy, huspenina), katolíci mohli jesť len rybacinu. Ryba sa na štedrovečernú večeru jedla nielen ako pôstny pokrm, ale aj pre šupiny pripomínajúce mince. V nijakom prípade sa nesmelo jesť mäso z hydiny (spod peria), pretože by sa majetok rozletel. Častým pokrmom boli aj strukoviny, najmä hrach a šošovica, sušené ovocie a chren. V rôznych regiónoch sa sortiment jedál menil a dopĺňal. K tradičným štedrovečerným jedlám neodmysliteľne patrí polievka, najčastejšie z kyslej kapusty, šošovice, hrachu, fazule, niekde aj zo sušených húb alebo z ovocia, prípadne kyslá obilninová polievka nazývaná kyseľ.

Po večeri chodievali dievčatá spievať pod obloky koledy a o polnoci sa spoločne išlo na polnočnú omšu.

V minulosti sa prvý sviatok vianočný považoval za Nový rok. Podľa rozšíreného zvyku prinášal niektorý člen domácnosti skoro ráno čerstvú vodu z potoka s pozdravom: „Daj, Bože, dobrý deň, prvšia voda než oheň, narodil sa Ježiško v tento deň.“ Vo vode sa potom všetci obradne umývali a hodili do nej pár mincí. Aj v prvý sviatok vianočný chodili po domoch vinšovníci, avšak iba blízki príbuzní, cudzí človek nemal v tento deň prísť do domu.

Keďže od začiatku decembra do prvého vianočného sviatku boli zakázané zábavy, mládež využila hneď tento prvý deň, na ktorý sa tento zákaz nevzťahoval, a usporadúvala štefanské zábavy. Mládenci na Štefana obchádzali domácnosti s dievčatami, vinšovali, pozývali na zábavu a zároveň zbierali peniaze na zaplatenie muzikantov a naturálie na občerstvenie.

Zvyky pestované na Silvestra sa v mnohom podobali na zvyky Štedrého dňa, no boli menej obradné. Podobne ako na Vianoce sa ani na Silvestra nemohlo nič vynášať z domu, znamenalo by to, že by vyhynula hydina a príchod ženy ako prvej návštevníčky znamenal nešťastie. Silvestrovská večera bola takmer taká istá ako štedrovečerná, avšak už sa mohli jesť mäsité jedlá. Atmosféru silvestrovských večerov dotvárali mládenci streľbou a práskaním bičom.

Na Nový rok sa tiež dodržiavali osobitné zvyky. Ľudia verili, že po celý rok sa im bude dariť tak, ako si počínali na Nový rok. Všade museli byť čisto a poriadok, aby tak bolo po celý rok.

Záverom vianočného obdobia bol sviatok Troch kráľov. Počas tohto dňa sa zvykla svätiť voda, ktorá takto získala silnejší účinok. Typická bola aj koleda – obchôdzka kňaza so sprievodom po domácnostiach. Počas nej sa nad izbové dvere kriedou písali posledné dve číslice letopočtu a iniciálky troch biblických mudrcov G. M. B. = Gašpar, Melichar a Baltazár, podľa ktorých tento deň dostal aj meno. Najznámejším zvykom bola obchôdzka chlapcov oblečených v dlhých bielych košeliach s korunkami na hlave, ktorí spievali trojkráľovú hru. Trojkráľový večer sa končil zábavami, ktoré si mládež organizovala sama.

Slovensko je skutočne bohaté na ľudové zvyky a obyčaje a toto je len malá časť vianočných tradícií, ktoré nám zanechali naši predkovia.  Každý región má navyše vlastné obyčaje, ktoré symbolizujú krásu a jedinečnosť Vianoc. Veríme, že aj vy si Vianoce naplno užijete a možno aj s dodržaním niektorých tradičných zvykov.

Použité zdroje:
ONDREJKA, Kliment. 2003. Malý lexikón ľudovej kultúry Slovenska. Bratislava : Mapa, Slovakia Bratislava, 2003, ISBN 80-8067-002-1.