Rozhovor: Štúdium v zahraničí nemusí byť finančne náročné

Ak vám záleží na vzdelaní vášho dieťaťa či vnúčaťa a chcete mu dopriať štúdium na najlepších zahraničných univerzitách na svete, prečítajte si rozhovor s kolegom Martinom, ktorý porozpráva o možnostiach financovania štúdia v zahraničí - sám si ho totiž vyskúšal.

  • 23.09.2020
  • Blog
  • -
  • 4 min čítania

Začnime tým, že sa trochu predstavíš našim čitateľom. Prezraď nám, na akej pozícií pracuješ a čomu sa venuješ.

M. K.: Pracujem v Poštovej banke na pozícií projektový manažér.

Akú vysokú školu si vyštudoval?

M. K.: Študoval som podnikový manažment na Slovensku a medzinárodný manažment vo Francúzsku.

Prečo si sa rozhodol študovať v zahraničí? Podľa čoho si si vyberal univerzitu?

M. K.: O štúdiu v zahraničí som sníval od detstva. Chcel som si dokázať, že na to mám, vystúpiť z komfortnej zóny a zároveň prekonať samého seba. Myslím si, že je to obrovská životná skúsenosť, s ktorou sa spája veľké množstvo poznatkov, zážitkov a emócií – úplne iných ako počas štúdia na Slovensku. Chcel som študovať na zaujímavom mieste a keďže milujem more, univerzitu som si vyberal aj podľa lokality. Samozrejme, dbal som aj o relevantnosť študijného odboru a dobré meno danej univerzity.

A čo financie? Ako finančne náročné je štúdium v zahraničí? S akými poplatkami je nutné rátať?

M. K.: Financovanie štúdia závisí od krajiny, do ktorej sa rozhodnete vycestovať a študovať v nej. Napríklad univerzity v Anglicku majú jedno z najdrahších školných v rámci Európy a náklady na život sú tiež nadpriemerné. Dánsko má síce bezplatné štúdium, čo sa môže zdať ako výhoda, no vďaka vysokým nákladom na život v Škandinávii sa vám pobyt aj tak predraží. Mne sa podarilo získať štipendium, ktoré mi postačovali na pokrytie základných nákladov na prežitie, a ešte ostalo aj na zábavu :).

Medzi základné náklady, s ktorými treba počítať, patrí ubytovanie. Klasický internát je ekonomickejší variant ako privát, avšak v niektorých mestách je vzhľadom na obrovský záujem študentov veľmi náročné získať izbu v študentských domovoch. Samozrejme, okrem nákladov na ubytovanie treba rátať so stravou. Na stravovanie môžete využiť školské zariadenia a jedálne v campusoch, vďaka čomu viete ušetriť. Ceny v supermarketoch sú dnes už porovnateľné so slovenskými. Rátajte aj s investíciou do študijných materiálov, učebníc, kurzov, ktoré môžu, ale nemusia byť preplácané univerzitou. Samozrejme, niekedy viete využiť študijné materiály z druhej ruky. Ak by som mal zhrnúť najdôležitejšie a najvyššie náklady, sú to ubytovanie, školné a strava. Zvyšné náklady sú skôr individuálne. Študent v cudzej krajine má chuť spoznávať svet, stretávať sa s ľudmi, priateľmi, spolužiakmi, cestovať a zabávať sa – aj to k takémuto pobytu patrí. Učíte sa jazyk, rozširujete si svetonázor, máte otvorenejšiu myseľ a vyššie sebavedomie. V každom prípade si myslím, že kde je vôľa, tam je cesta, a že dnešok ponúka množstvo možností ako premeniť sen o štúdiu v zahraničí v realitu.

Zaskočilo ťa niečo počas štúdia v zahraničí?

M. K.: Som človek, ktorého len tak niečo nezaskočí, takže to tak nebolo ani v tomto prípade. Ocitol som sa v mnohých situáciách, ktoré mi ukázali iný pohľad na svet alebo ma prinútili zamyslieť sa nad mojím chápaním života. Kontakt so zahraničím má jednoznačne vplyv na formovanie životných postojov a správania. Vyzdvihol by som, že štúdium v Európe – mimo Slovenska –  tiež funguje na úplne inom modeli štúdia. Oproti tomu nášmu, ktorý je zameraný skôr na teoretické znalosti, sa v západných krajinách väčšmi orientuje na využitie a aplikovanie poznatkov v praxi, čo v budúcnosti oceníte hneď pri prvej pracovnej skúsenosti.

Pracoval si popri štúdiu? Je podľa teba dobré privyrábať si brigádou počas štúdiu?

M. K.: Popri štúdiu som nepracoval, aj keď si väčšina mojich spolužiakov či kamarátov privyrábali po škole brigádami, ktorými „vykrývali“ chýbajúce finančné prostriedky. Ja som sa počas štúdia zameriaval plne len na vzdelávanie, a „vreckové“ som sa snažil zabezpečiť počas letných prázdnin v zahraničí.

Ako prebieha systém štúdia v zahraničí? Aké sú metódy výučby, profesori, prednášky, spolužiaci?

M. K.: Rozvrh je veľmi podobný ako slovenský (prednášky, cvičenia, skúšky atď.). Rozdiel je v tom, že štúdium je zamerané skôr na reálne prípadové štúdie a teóriu až tak neriešia. Učili sme sa na prípadoch z praxe a podrobne sme analyzovali príčiny a dosahy v danej téme.  Profesori mali vo väčšine prípadov skúsenosti s prácou v úspešných nadnárodných firmách a korporáciách, takže mali dennodenný styk s reálnou profesiou a riešením reálnych problémov. Mojimi spolužiakmi boli študenti z rôznych kútov sveta, takže som bol neustále v multikultúrnom prostredí, vďaka čomu som sa stal v mnohých ohľadoch flexibilnejším. Čo najviac oceňujem, je získaný zmysel pre empatiu – zrazu dokážete porozumieť rôznym situáciám inými očami, keďže každá národnosť má špecifickú, nenapodobiteľnú a jedinečnú mentalitu. 

Mal si nejaké obavy pred vycestovaním? Ak áno, aké?

M. K.: Obavy som nemal. Som povaha, ktorá má rada výzvy a ide si za nimi. Samozrejme, že rešpekt voči novým a neznámym skúsenostiam je vždy prítomný. Či už to je jazyková bariéra, neznáme prostredie, noví ľudia... To všetko sú správne príležitosti, ako získať nadhľad a nezabudnuteľné zážitky. Treba sa riadiť heslom, čo ťa nezabije, to ťa posilní :) .

Ktoré krajiny sú atraktívne a zároveň vhodné na štúdium v zahraničí?

M. K.: Myslím si, že každá krajina má svoje čaro a každého láka niečo iné. Štúdium v akejkoľvek vyspelejšej krajine je pre študenta prínosom minimálne po osobnostnej a povahovej stránke. Táto skúsenosť formuje osobnosť a vlastnosti človeka na celý život a prináša mu pohľad na veci v úplne inom svetle.  Väčšina západných krajín ponúka kvalitný systém školstva a zároveň je to aj jazykový kurz, aký vám nedá žiadna jazyková škola.

Je náročné dostať sa na univerzitu mimo Slovenska?

M. K.: Priznávam, v mojom prípade to bolo náročné.  Ak pochádzate z rodiny, ktorá má prostriedky na financovanie štúdia bez štipendia, máte to o niečo jednoduchšie. V opačnom prípade si musíte nájsť zložitejšie cestičky, vďaka ktorým si ten zážitok a štúdium o to väčšmi vážite. Pocit zadosťučinenia predsa nenahradia žiadne peniaze, ktoré len tak dostanete. Ja som sa na prijímačky musel svedomite pripravovať niekoľko rokov, aby sa mi podarilo uspieť vo všetkých výberových konaniach. Sú to hodiny a hodiny štúdia, často po večeroch. Výberové pohovory zahŕňajú aj históriu a kultúru danej krajiny. Ak ste úspešný, máte skvelý pocit z vynaloženia toľkej snahy a prekonania náročnej cesty k svojmu snu.

V Poštovej banke môžete svojmu dieťaťu sporiť na vzdelanie od narodenia s výhodným úrokom. Na sporiaci účet Instudy mu posielate sumu každý mesiac a keď príde obdobie, kedy si vyberá univerzitu, nemusíte riešiť náklady, pretože ich už máte poruke.

Ak by si mohol vrátiť čas, vybral by si si tú istú univerzitu, alebo skúsil niečo iné?

M. K.: Nič by som nespravil inak, nič by som nemenil.

Chcel by si, aby tvoje deti študovali doma alebo v zahraničí? Prečo?

M. K.: Svoje deti by som určite poslal študovať do zahraničia, a to už od strednej školy.

Čo ti dalo štúdium v zahraničí? Podarilo sa ti touto skúsenosťou rozviť nejaké vlastnosti, záľuby a podobne?

M. K.: Táto skúsenosť mi dala veľa, vďaka nej som dnes tým, kým som J Som na to hrdý.  Štúdium vo Francúzsku mi dalo veľa kamarátov z celého sveta a ešte oveľa viac cestovateľských príležitostí, veľa zážitkov. A zo záľub? Naučil som sa tancovať salsu :)