Bratislava, 9. apríla 2021: Chlapci si vďaka nim zarobili, muži bez výčitiek mohli popíjať a ženy a dievčatá ich v tichosti tolerovali. Veľkonočné tradície postupne odznievali už pred pandémiou koronavírusu. Čo však ostáva, sú veľkonočné hostiny. Dokonca, počas veľkonočných sviatkov v lockdowne sme tento i minulý rok míňali na potraviny viac, než tomu bolo pred pandémiou.

Veľká noc sa tej minuloročnej podobala ako vajce vajcu. Lockdown spôsobil, že sviatky ľudia trávili v kruhu svojej najbližšej rodiny alebo osôb, s ktorými zdieľajú domácnosť. Cestovali dokonca ešte o trochu menej ako vlani. Vyplýva to z porovnania minuloročných dát nákupu pohonných hmôt pred a počas veľkonočných sviatkov. „Počas vlaňajšej Veľkej noci minuli Slováci na pohonné látky o 30 percent menej ako v roku 2019, kedy nás pandémia koronavírusu neohrozovala. Tento rok sa objem minutých peňazí prepadol o ďalšie tri percentá,“ vysvetľuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

 

Chuť do jedla ostáva

 

Podľa dostupných dát môžeme vidieť, že cestovanie si našinci, pravdepodobne, kompenzovali jedlom. „Ani pandémia v roku 2020 neubrala Slovákom nič z apetítu. Za potraviny utratili klienti Poštovej banky o 25 percent viac ako tomu bolo v roku 2019. Na tohtoročné sviatky síce ľudia míňali menej ako vlani, stále však viac ako v roku 2019 a to o 14 viac v porovnaní so sviatkami pred dvomi rokmi,“ konštatuje Lýdia Žáčková.

 

Ako vyplýva zo skoršieho prieskumu* Poštovej banky už tradične nemôže na veľkonočnom stole chýbať mäso a vajíčka, dopĺňa ich zelenina a sladkosti. Typickými jedlami sú obložené misy, baránok, paska, kapustnica či veľkonočná baba.

 

(Ne)obľúbené tradície

 

Pandémia môže nadobro zmeniť slovenské veľkonočné zvyklosti. Tie sa v mnohých rodinách prestali dodržiavať už pred jej vypuknutím. Až 47 percent ľudí v prieskume Poštovej banky potvrdilo, že sa veľkonočné zvyklosti z ich rodín vytrácajú. Len 41 percent konštatovalo, že dodržiavajú tradície. Už pred pandémiou mizli hlavne obchôdzky polievačov a šibačov a sviatky ľudia prežívali v úzkom rodinnom kruhu, čo pandémia ešte posilnila. Najmarkantnejšie to bolo v mestách nad 100-tisíc obyvateľov, kde obchôdzky jednoznačne deklarovalo len okolo 30 percent opýtaných. V menších obciach do tisíc obyvateľov ich bolo menej než 50 percent.

 

Oblievanie a šibanie už predtým brali ľudia vo veľkej miere – tretina opýtaných - ako súčasť našej kultúry, ktorá je zastaraná. A 14 percent opýtaných tvrdilo, že ide o neprimeraný spôsob správania sa voči ženám. „Ľudové zvyklosti po pandémii nevyhynú, no dva po sebe idúce veľkonočné sviatky prežité v lockdowne tieto tradície, pravdepodobne, potlačia,“ mieni Lýdia Žáčková.

 

 

*Prieskum 2Muse pre Poštovú banku Slováci – zvyky a tradície, sviatky z apríla 2017