Počet prípadov, kedy sa seniori stávajú obeťami podvodov, neustále narastá. Hoci oficiálne policajné štatistiky hovoria o stovkách prípadov, reálne ich môže byť oveľa viac. Skúsenosti s nekalými praktikami podvodníkov má každý štvrtý Slovák, alebo jeho blízki. Najlepšou obranou voči podvodníkom je informovanosť  a prevencia. Aj preto prišla Poštová banka s osvetovým projektom „Nenaleťme“, ktorého cieľom je informovať starších ľudí o nástrahách, ktoré na ich vo svete financií číhajú a poradiť im, čoho sa vyvarovať, aby ich podvodníci neobrali o peniaze.

 

Rozhovor s Lenkou Kalafut Lendackou, hovorkyňou Poštovej banky

Ako sa hovorí, človek nemusí vyjsť z domu a môže prísť o peniaze. Ako dokážu podvodníci vymámiť peniaze od ľudí?

Už dávno neplatí, že jediný spôsob, ako vás môžu zlodeji a podvodníci obrať o peniaze, je tak, že vám ukradnú peňaženku. Nové technológie prinášajú so sebou množstvo výhod, ale aj určité riziká. Podvodníci majú čoraz sofistikovanejšie spôsoby, ako človeka okradnúť - predávajú neexistujúci tovar na falošných e-shopoch, posielajú podvodné e-maily a vytvárajú falošné stránky známych spoločností s cieľom získať prístup k vašim citlivým údajom a peniazom.  Od ľudí dokážu vymámiť prístupové mená a heslá, kompletné údaje o platobnej karte, alebo jednoducho poslať SMS či mail na potvrdenie malej sumy, napr. za poštovné, Ak si pritom človek poriadne neskontroluje sumu, môže prísť aj o stovky eur a namiesto 2,70 eur potvrdí platbu vo výške 270 eur.

Z prieskumov vyplýva, že niektorí seniori, nevedia manipulovať s peniazmi, ak majú vyššiu hotovosť. V akom zmysle „nevedia“?

Zahraničné štúdie dokazujú a môžeme to aplikovať aj u nás, že s pribúdajúcim vekom naša finančná gramotnosť upadá. Seniori majú často nižšie výdavky ako mladšia generácia, majú väčší disponibilný objem peňazí, majú našetrené. Peniaze z vrecka im vedia vytiahnuť nevýhodné zmluvy, kúpa predražených produktov pochybnej kvality, objednávanie služieb, ktoré ani vlastne nikdy nevyužijú a podobne. Niektorí majú sklon držať si doma peniaze v hotovosti, a to v nemalých sumách, často ide o niekoľko 100 až 1000 eur, čo je pre tých klasických podvodníkov, ktorí sa pod rôznymi zámienkami dostanú dnu, jeden zábava obeť, druhý prehľadáva byť, veľmi lákavé. Tu platí naozaj pravidlo, že ak máme doma hotovosť, nemala by byť veľká, stačí na pokrytie nevyhnutných nákupov, ktoré nemôžeme platiť kartou. Inak sa naozaj vystavujeme riziku, že o peniaze prídeme. Naozaj je vhodné vybrať si dobrý účet, vhodný sporiaci produkt, resp. nejaké podielové fondy a ušetrené peniaze mať uložené bezpečné v banke.

Dnes má už zrejme prevažná väčšina starších ľudí účet, platí cez internet, objednáva si tovary a služby cez internet. Na čo si dať pozor?

Dôležitá je ostražitosť. V prvom rade si vždy treba overiť serióznosť stránky, z ktorej plánujeme nakupovať. Ak natrafíme na stránku s podozrivo výhodnými cenami, je pravdepodobné, že ide o podvod. Môžeme vychádzať z recenzií iných ľudí, resp. sa poradiť s niekým z rodiny. Treba si dávať pozor, komu poskytujeme svoje citlivé údaje a údaje o karte. Pri nakupovaní v online prostredí platí - 2x prever a raz plať. Pokiaľ dostaneme SMS, resp. email s linkom, že máme niečo zaplatiť, overme si, od koho tieto správy prišli. Často môže byť poznávacím znamením zlá gramatika, zvláštny slovosled a podobne.

Čo robiť, ak som už zadal nejaké informácie alebo platbu a neskôr mi svitne, že to bolo niečo podozrivé?

V prvom rade je potrebné kontaktovať svoju banku a čo najrýchlejšie kartu zablokovať. Dá sa to urobiť prostredníctvom internet bankingu. Ak je človek v panike a nevie si poradiť, je samozrejme možné zavolať na call centrum banky, kde mu s tým pomôžu, vysvetlia, poradia. Ak napríklad zadával aj prístupové heslá, je potrebné ich obratom zmeniť. 

Ak takúto platbu urobím, vráti mi banka peniaze? Prípadne za akých okolností by mi ich mohla vrátiť?

Banky majú sofistikovaný systém na overovanie platieb, už dávno to nie je len meno a heslo napríklad do internetbankingu. Každú platbu je nutné verifikovať. Poskytnutím údajov o platobnej karte spolu s autorizačnými kódmi dáva klient súhlas so všetkými transakciami, ktoré budú následne realizované. Banka v tomto prípade nemá možnosť uvedené platby reklamovať. Obrazne povedané, je to podobné, ako keď dáte úplne cudzej osobe kľúč od svojho bytu.

Osobitnou kategóriou sú rôzni podomoví predajcovia, alebo firmy, ktoré usporiadajú starším ľuďom výlet, na ktorom im všeličo predajú...

To je kapitola sama osebe. Bohužiaľ, väčšina ľudí pri vidine extra výhodnej kúpy prestáva často racionálne rozmýšľať. Podvodníci využívajú manipuláciu, vytvárajú nátlak a častokrát dostávajú svoje obete do časovej tiesne. Tak docielia, že podľahnete tlaku, dostanete sa do stresu a zaplavia vás obavy. Preto urobíte presne to, čo chcú. V prípade, že obeť nadobudne podozrenie, snažia sa čo najrýchlejšie celý podvod ukončiť k svojmu prospechu a neváhajú, hlavne pri starších ľuďoch, vyvolať pocit strachu. Treba si uvedomiť, že akokoľvek lákavo môže ponúka vyzerať, pokiaľ predajca neposkytuje záruky, akými sú možnosť vrátenia tovaru či peňazí, nedá vám žiadny doklad o kúpe produktu, alebo vám daný človek neposkytne dostatočný čas na preskúmanie zmluvy, resp. nie je ochotný dať priestor na poradu s niekým blízkym, ide určite o podvod.

Aké informácie môže od nás banka žiadať a akou formou? Narážam na rôzne maily, sms-ky, ktoré od nás žiadajú PIN kódy alebo rôzne prihlasovacie heslá?

Tu by som chcela zdôrazniť, že žiadna banka od svojich klientov nikdy nebude žiadať formou sms alebo e-mailu citlivé údaje – či už ide o údaje k platobnej karte, hesla, PIN-kódy a podobne.