Korona výrazne zasiahla naše nákupy, výpredaje sa nediali

Bratislava, 15. marca 2021: Pandémia ochorenia COVID-19 vyhnala Slovákov z kamenných obchodov, menej sme aj cestovali. Hoci viac nakupujeme online, nárast nebol až taký výrazný. Obmedzili sme spotrebu, prešli na bezhotovostné platby a mnohým by už papierové peniaze nechýbali.

Na Slovensku radi platíme bezhotovostne a objem týchto úhrad až donedávna neustále stúpal. Podľa údajov Poštovej banky to platilo tak pre kamenné obchody, ako aj e-shopy. Pandémia koronavírusu však tento trend narušila. „To, že ľudia budú menej míňať v kamenných obchodoch sa dalo očakávať. Keďže veľká časť prevádzok bola zatvorená, iný vývoj by bol nelogický. No koronavírus obmedzil aj nákupný apetít ľudí na internete,“ približuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

Kamenné obchody zažili aj veľmi netradičné predvianočné obdobie, kedy objem bezhotovostných platieb v obchodoch medziročne klesol. A to napriek tomu, že v decembri boli po väčšinu dní otvorené. Obeťou pandémie sa stali aj novoročné výpredaje, keď objem platieb kartou v januári padol v kamenných obchodoch o vyše polovicu. Práve tento mesiac sa doteraz zapísal do štatistík ako ten najslabší od vypuknutia pandémie.

TS_graf_1

Situáciu v maloobchode nedokázal zásadne zvrátiť ani predaj cez internet. Väčšina roka 2020 sa niesla v znamení oveľa nižších nárastov obratov, než tomu bolo v minulosti, i keď tu bola situácia objektívne výrazne lepšia než v kamenných prevádzkach. Druhý polrok vlaňajška však bol s výnimkou predvianočného obdobia netradične slabý.

TS_graf_2

Najmenej sa z tohto pohľadu darilo čerpacím staniciam, kde bol prepad bezhotovostných tržieb najvýraznejší. Tu je výrazné obmedzenie mobility ľudí badateľné bez ohľadu na obdobie jednotlivých lockdownov. No najvýraznejšie bolo badateľné počas Veľkej noci, Vianoc a januárových dovoleniek.

TS_graf_3

Na druhej strane, najmenej zasiahnutým sektorom boli potraviny. Ľudia prirodzene nakupovali viac, pretože doma vo zvýšenej miere zostali tak deti, ako aj ich rodičia. „Väčšie rozdiely medzi objemami nákupov pri medziročnom porovnávaní sú najmä na jar a začiatkom leta 2020. Tu však zohrala úlohu aj panika, kedy sa ľudia predzásobili trvanlivými potravinami a drogistickým tovarom predávaným v supermarketoch,“ konštatuje Lýdia Žáčková.

TS_graf_4

Je potrebné si uvedomiť, že celkový dopad krízy bol s vysokou pravdepodobnosťou oveľa tvrdší, než ukazujú grafy vyššie. Tie totiž počítajú iba s platbami kartou, o ktorých máme ako banka údaje. Nie sú v nich zahrnuté platby v hotovosti, keďže tie nemáme ako evidovať. Je pritom potvrdené, že mnoho ľudí z hygienických dôvodov uprednostnilo pred hotovosťou bankovú kartu,“ vysvetľuje Lýdia Žáčková. Do čísel bezhotovostných platieb sa tak presunuli aj tie nákupy, ktoré by inak boli platené tradičnou cestou. Dá sa teda predpokladať, že ak sa objemy bezhotovostných nákupov znížili, tie hotovostné klesli ešte viac.

Tento trend potvrdzuje aj prieskum spoločnosti Mastercard, ktorý sa realizoval i medzi klientami Poštovej banky. Z tých, ktorí začali platiť kartou, najviac - až 28 % - uviedlo, že to urobili z dôvodov, ktoré súvisia s pandémiou. Ďalších 20 % tak urobilo, pretože obchodníci vyžadovali iba bezhotovostné platby. Z prieskumu okrem iného aj vyplýva, že až 47 % klientov Poštovej banky by neprotestovalo, ak by sa hotové peniaze zrušili a nahradili by ich bezhotovostné platby.

I tento vývoj nám potvrdzuje, že podpora platieb či už klasickými bankovými kartami, ale aj mobilom, či smart hodinkami, má zmysel. To, že sme tieto možnosti uviedli na trh ešte pred pandémiou, sa ukázalo ako rozumné rozhodnutie. V budúcnosti preto budeme aj naďalej tento spôsob platenia podporovať,“ dodáva Lýdia Žáčková.