Majú vyššie vzdelanie, napriek tomu nesiahajú na vysoké pozície a menej zarábajú. Ženy versus muži

Bratislava, 5. marca 2021: Pred 100 rokmi sa vo vtedajšom Československu prvý krát 8. marca oslavoval Medzinárodný deň žien. Presne desať rokov po tom, ako tento sviatok zaviedli prvé krajiny  -  Nemecko, Švajčiarsko a Rakúsko. Viedli k nemu protesty za volebné práva pre ženy. Napriek rovnakému postaveniu pred zákonmi však ženy stále nemajú rovnoprávnosť pred mnohými zamestnávateľmi.

Viac ako 200 eur je rozdiel medzi tým, čo dostáva na účet Slovenka oproti svojmu mužskému proťajšku. Vyplýva to z dát Poštovej banky, ktorá sa pozrela na pravidelné príjmy, vrátane dôchodkov, svojich ženských a mužských klientov. Najväčšie rozdiely sú medzi príjmami Bratislavčaniek a Bratislavčanov. Muži žijúci v Bratislave dostanú totiž, v priemere, o takmer 500 eur viac. Veľký rozdiel je aj medzi Žilinčanmi. Ženy tam majú pravidelné príjmy nižšie o 240 eur. Prešovčanky sú k svojim proťajškom, čo sa týka financií najbližšie, stále však dostávajú o vyše sto eur menej ako Prešovčania.

Nižšie príjmy idú ruka v ruke s nižšími úsporami. Poštová banka sa pozrela na to, aké majú jej klienti zostatky na účtoch. Aj tu vidieť veľký rozdiel medzi regiónmi. Napríklad Bratislavčanky, Trnavčanky a Žilinčanky si dokážu ušetriť o 400 eur menej ako ich muži. Rozdiel medzi pohlaviami obyvateľov Prešov je oveľa nižší – na úrovni sto eur.

Ženy sú vzdelanejšie

„Z našich dát vidno, že síce príjmy rastú obom pohlaviam, ale nožnice zostávajú roztvorené rovnako,“ konštatuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková. Slovensko patrí dokonca medzi prvých päť krajín EÚ s najvyšším rozdielom medzi príjmami oboch pohlaví. Vyplýva to z dokumentu ‚Život mužov a žien v Európe 2020‛, ktorý zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. Najvyšší rozdiel majú Estónci (22,7 %), nasledujú Nemci (20,9 %), Česi (20,1 %), Rakúšania (19,6 %) a Slováci (19,4 %).

Ženám dosiaľ nepomohlo ani to, že viac z nich dosahuje vysokoškolské vzdelanie. Až 34 % Európaniek dokončí univerzitu, na rozdiel od 29 % Európanov. Rozdiely sú podobné vo všetkých členských krajinách vrátane Slovenska.

Nerovnoprávne postavenie žien dokazuje aj to, že síce dosahujú vyššie vzdelanie, manažérske pozície však zastávajú primárne muži. Iba tretina manažérov v Európskej únii v roku 2019 boli ženy. Na Slovensku to bolo 34 %, lepšie sú na tom Lotyšky (46 %,) ale aj Poľky (43 %). Horšie však napríklad susedné Češky, kde manažérske pozície obsadí len 27 % žien. 

S pomocou v domácnosti a s deťmi to stále pokryvkáva 

Vyššie príjmy by ženy určite dosahovali, ak by bola domáca práca a starostlivosť o deti platená. Na Slovensku sa podľa údajov Eurostatu na starostlivosti o deti podieľa len 55 % mužov, s domácimi prácami pomáha iba 16 % z nich. Nie vo všetkých krajinách je to tak. Napríklad vo Švédsku sa o deti pomáha starať až 90 percent mužov, vysoké čísla dosahujú aj Slovinci (82 %). V týchto dvoch krajinách dosahujú vysoký podiel muži aj v starostlivosti o domácnosť a pomoci pri varení, viac ako 50 %.

„Z dát vidno, že veľa záleží aj na kultúre a výchove. Aj na Slovensku sa veľa vecí posúva smerom k tomu, aby sa pohlavia zrovnoprávnili nielen formálne ale aj reálne. Platí však, aj pri pohľade na príjmy oboch pohlaví, že máme pred sebou ešte dlhú cestu,“ konštatuje Lýdia Žáčková.