Päť rokov po zmenách sa sporitelia oberajú o tisíce eur z penzie

Výnos vyše 49 % namiesto ani nie 13 % a nasporených o vyše 1 625 eur viac. Z takéhoto rozdielu sa môžu v priemere tešiť klienti, ktorí sa nenechali pred piatimi rokmi zákonom presunúť do garantovaných fondov druhého piliera, oproti tým, ktorí akceptovali zmenu fondu. Ak svoje rozhodnutie neprehodnotia, môžu v priemere prísť za celú dobu sporenia o vyše 60 000 eur. Vyplýva to z prepočtov Dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) Poštovej banky.

Koncom apríla 2013 sa zmenou zákona presunuli stovky miliónov eur z negarantovaných fondov druhého dôchodkového piliera do garantovaných dlhopisových fondov. Išlo o úspory tých sporiteľov, ktorí do konca marca 2013 písomne neprejavili záujem zostať v negarantovaných fondoch. Medzi nimi bolo aj množstvo takých, ktorí sa podľa odporúčaní DSS na konzervatívnu stratégiu investovania ešte nehodili a mohli zarábať viac v rizikovejších negarantovaných akciových či indexových fondoch. Teda, boli to najmä ľudia, ktorým do penzie ostávalo viac ako 10 rokov, prípadne mali dobrý plat.

„Práve uplynulo päť rokov od jedného z najvýraznejších politických zásahov do druhého dôchodkového piliera a my dnes už vieme vyčísliť, aký vážny dopad na sporiteľov mal,“ hodnotí predseda predstavenstva a generálny riaditeľ DSS Poštovej banky Martin Kaňa.

Do penzie o 60 tisíc eur bohatší
Od konca apríla 2013 do konca mája 2018 sa napríklad dlhopisový garantovaný fond Stabilita DSS Poštovej banky zhodnotil o 12,85 %. Negarantovaný indexový fond Perspektíva za ten istý čas kumulatívne zarobil 49,07 %, čo je o vyše 3,8 krát viac. Modelový sporiteľ s priemerným platom 1 000 eur a priemernou výškou úspor 3 180,84 eur v druhom pilieri, ktorý sa nechal presunúť do garantovaného fondu, tak za toto obdobie prišiel o výnos 1 625,54 eur.

Kaňa upozorňuje, že čím neskôr sporitelia prehodnotia svoju investičnú stratégiu, tým väčšie straty môžu zaznamenať. Pri predpokladanom zhodnotení dlhopisového garantovaného fondu o 3,7 % ročne, a akciového, respektíve indexového o 7,7 % ročne, by ten istý modelový sporiteľ za celých 41 rokov sporenia a platom 1 000 eur, ktorý by bol zvyšovaný ročne o približne 2 % (inflačné navýšenie) nasporil o 60 715,07 eur v dlhopisovom fonde menej, než v akciovom, resp. indexovom fonde.

Prepočet zohľadňuje všetky poplatky, postupné navyšovanie odvodov do druhého piliera zo 4,5 % na 6 % do roku 2024, aj postupný presun sporiteľa od 52 rokov veku do garantovaného fondu podľa platnej legislatívy. Šéf DSS Poštovej banky Martin Kaňa vysvetľuje, že garantované fondy slúžia najmä na ochranu zhodnotených úspor pred výkyvmi na trhoch pár rokov pred odchodom sporiteľa do penzie a takisto sú vhodným doplnkom v investičnej stratégii popri investovaní do rizikovejších fondov. Avšak vsádzať po celú dobu sporenia iba na ne, sa neoplatí.

Sporitelia boli pasívni
V roku 2013 sa drvivá väčšina sporiteľov nechala automaticky presunúť do garantovaných fondov. „Dôvodov bolo viacero. Jednak boli zmeny súčasťou politickej kampane, mnohí ľudia sa zľakli prípadných strát, nechcelo sa im vypisovať návratku do DSS-ky a zároveň vo verejnosti chýba všeobecné povedomie o zákonitostiach dlhodobého investovania. Osveta je samozrejme aj našou úlohou, preto sa snažíme sporiteľom názorne na prepočtoch ukázať, o koľko peňazí prišli,“ ozrejmuje Kaňa.

V prípade DSS Poštovej banky iba jeden z desiatich sporiteľov prejavil v roku 2013 záujem ostať v negarantovanom fonde. Výsledkom bolo, že kým pred zmenou bolo v garantovaných dlhopisových fondoch 18 % sporiteľov, po zmene ich podiel stúpol na 88 %. Pred zmenou bol najpopulárnejší akciový fond s 58 percentami sporiteľov.

Medzičasom však istá časť sporiteľov mení názor a ich podiel v dlhopisovom fonde za posledných päť rokov klesol na 75 %. Najčastejšie namiesto výlučne dlhopisového fondu volia kombináciu fondov dlhopisový + akciový a dlhopisový + indexový.