Slováci chcú svoje bývanie vlastniť, pomáha im v tom rodina

Bratislava, 3. apríla 2017: Bývanie je aktuálnou témou v každom veku. Od hľadania prvého bývania, cez sťahovanie, zveľaďovanie až po fázu, keď chceme byť nápomocní  deťom. Svoje bývanie chcú vlastniť, čo je koniec-koncov preferencia väčšiny Slovákov (88 %). V skutočnosti však vlastní alebo spoluvlastní svoje bývanie len 65 % z nich. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu Poštovej banky od agentúry 2muse na vzorke 510 respondentov. Pätina dospelých opýtaných býva stále u rodičov alebo rodinných blízkych. „Mama hotel“ obľubujú najmä mladí do 30 rokov, aj keď mnohí už pracujú. Pri kúpe nového bývania napokon Slovákom často pomáha opäť rodina.

Slováci sú rodinne založení, v bývaní prevládajú domácnosti s partnerom a deťmi. Osamelé bývanie je typické skôr pre kategóriu nad 46 rokov, aj to často nebýva dobrovoľné. Vytráca sa však viacgeneračné bývanie. Len 6 % opýtaných uviedlo, že bývajú spolu s deťmi aj rodičmi súčasne. Vysoký podiel osobného vlastníctva v bývaní na Slovensku je pozostatkom minulého režimu, po ktorom mnoho bytov prešlo do vlastníctva ich nájomníkov. Dnes je vlastnenie nehnuteľností typické najmä pre stred a východ Slovenska, na druhej strane prenájom funguje viac vo väčších obciach a mestách. No aj v tých najväčších, nad 100 tisíc obyvateľov dosahuje len 17 percent. Mladí do 30 rokov chcú tiež bývať hneď vo svojom. Rodičovské hniezdo opúšťajú, až keď si nájdu partnera alebo partnerku. V regionálnom porovnaní je najviac samostatných mladých v Bratislavskom a Košickom kraji.

Pri kúpe vlastného bývania si rodiny najviac pomáhajú v Prešovskom kraji, uviedlo to až 54 % vlastníkov. V Trenčianskom kraji to bolo 50 % a v Žilinskom 47 %. Naopak najsamostatnejší sú obyvatelia Trnavského kraja s 21 %. Tí, ktorí si kúpu financovali svojpomocne, najčastejšie využili úver na bývanie a to až v 71 % prípadoch, 22 % nadobudlo bývanie vďaka stavebnému úveru a až 14 % ho získalo s pomocou pôžičky od známych. „Súdržnosť rodiny chceme podporovať. Aby sme im boli v tomto užitoční, prišli sme s novým pohľadom na úver na bývanie. Ak napríklad rodičia svojim deťom finančne pomôcť, nemusia sa zriekať svojich úspor a dokážu im znížiť úrokovú sadzbu na úvere až o polovicu. A môžu sa k tomu pridať aj starí rodičia, či priatelia, prakticky ktokoľvek,“ hovorí Andrej Zaťko, generálny riaditeľ Poštovej banky. Stačí, ak finančné prostriedky presunú zo svojho doterajšieho účtu na sporiaci účet Úspora v Poštovej banke, ktorý bude naviazaný na úver na bývanie.

Podporovať dostupnejšie bývanie je dôležité aj z pohľadu rastúcej ceny bývania. Z hľadiska dostupnosti Slováci bývajú skôr v bytoch ako v domoch. Vo väčších mestách je bývanie v domoch výnimočné, funguje skôr mimo miest. Dôvodom je samozrejme celková cena nehnuteľnosti. Lebo z relatívneho hľadiska je štvorcový meter v malom byte najdrahší. „V prepočte na meter štvorcový sú najdrahšie 1-izbové byty a naopak, najlacnejšie sú práve domy. Aj z celkového hľadiska je meter štvorcový bytu (1 537 EUR vo 4Q/2016) drahší ako meter štvorcový domu (1 084 EUR)“, dodáva analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Ceny nehnuteľností na bývanie dosiahli na konci roka 2017 priemerne 1 304 EUR za meter štvorcový. Samozrejme sú na Slovensku veľké rozdiely podľa krajov. V Bratislave a jej okolí je to až 1 832 EUR za meter štvorcový, teda 2-3-násobne viac ako v ostatných regiónoch. Najlacnejšie nehnuteľnosti naopak nájdeme v Nitrianskom regióne, kde kúpime m2 iba za 617 EUR.  Aj počas roka 2017 budú nehnuteľnosti podľa J. Glasovej rásť, ale zrejme o niečo pomalšie ako vlani. „Ekonomický vývoj a stále nízke úrokové sadzby budú aj naďalej vytvárať priaznivé podmienky pre dopyt po nehnuteľnostiach,“ hovorí. Aj preto sa práve teraz rozhodla Poštová banka vstúpiť na trh hypotekárneho bankovníctva.