Keď sme sa pozreli na platby kartou klientov Poštovej banky, ktoré zrealizovali od januára do októbra tohto roka, zistili sme, že mesačne „prejedli“ v priemere 15 miliónov eur. Najviac transakcií a najväčšie objemy platieb každoročne evidujeme v decembri. Naopak, v obchodoch s potravinami míňame najmenej v prvých dvoch mesiacoch roka. „Ženy v týchto predajniach platia kartou o 20 % častejšie ako muži. Najviac transakcií mesačne tu zrealizujú ľudia nad 50 rokov. Vedie Nitriansky kraj, nasleduje Košický a Bratislavský,“ uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

 

Potraviny, spolu s bývaním, patria medzi najnákladnejšie položky, ktoré nám odkroja najväčšiu časť príjmu. V priemere je to až 19 % z nášho mesačného zárobku. A to je približne toľko, koľko platíme i za bývanie, elektrinu, vodu, plyn a ďalšie služby vzťahujúce sa na bývanie.*

 

Napriek tomu koľko nás potraviny stoja v Európskej únii ročne vyhodíme okolo 89 miliónov ton jedla. „Odhady potravinového odpadu v číslach sa u nás pohybujú od 35 do 168 kg na osobu ročne. Slovensko teda určite nepatrí medzi uvedomelé krajiny riešiace tento problém. Napríklad v severských krajinách, predovšetkým v Dánsku, je táto téma denne diskutovaná v médiách a v spoločnosti. Považujú ju za vážny problém, ktorý sa snažia riešiť,“ hovorí Alexandra Kolarik z Občianskeho združenia Free Food a dodáva, že za posledných 5 rokov sa v spomínanom Dánsku podarilo znížiť potravinový odpad o 25 % .

 

Podľa údajov OZ Free Food najviac plytváme ovocím, zeleninou a pečivom. Problémom býva aj varené jedlo, keďže zvykneme variť vo veľkom, ale potom sa nám nechce jesť tri dni po sebe to isté. Priznávajú sa k tomu najmä ľudia vo veku 19 až 40 rokov. Zaujímavé je, že plytvanie narastá s narastajúcim vzdelaným. Je preto nevyhnutné, aby u každého z nás, v našej vlastnej kuchyni a chladničke, nastala zmena postoja k jedlu. „Začnime sa správať k potravinám zodpovedne. Nákupy si plánujme. Ak nie sme plánovači, nakupujme častejšie, ale menej,  len to, čo zjeme v daný deň. Do obchodu odporúčam chodiť s nákupným zoznamom. Spoznajte svoju chladničku a mrazničku, zaveďte si v nich systém. Veci, ktoré je potrebné spotrebovať, dajte dopredu, premyslite si aké jedlo z nich pripravíte. Poznajte rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti. Nevyhadzujte, s jedlom, ktoré nevládzete zjesť sa dá naložiť aj inak - mrazenie, blanšírovanie, fermentovanie či zaváranie,“ radí A. Kolarik.  

 

Aj Poštová banka si uvedomuje svoju spoločenskú zodpovednosť za stav planéty, ako aj rizikové, konzumné správanie väčšiny z nás, ktorým si ju ničíme. „Dlhodobo, systematiky a rôznorodými aktivitami prispievame k zvyšovaniu povedomia našich zamestnancov a širokej verejnosti aj o dôsledkoch plytvania jedlom. V rámci projektu Dobro sa nosí sme sa rozhodli edukovať našich ľudí i o tejto téme prostredníctvom blogov a prednášok. Na centrále sme zriadili aj komunitnú špajzu ´Naša špajzka´,“ uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková. Zamestnanci do nej môžu priniesť potraviny, ktoré už nestihnú spotrebovať, sú ešte riadne uzavreté a iným kolegom sa môžu zísť. I toto je jeden zo spôsob ako neplytvať a ako sa potravín „zbaviť“ zmysluplne. 

 

*Zdroj: Štatistika príjmov a výdavkov domácností (Rodinné účty), ŠÚSR